Najnovší prehľad zistení z Informačného systému o cene práce (ISCP)
Vždy aktuálne informácie o vývoji miezd na Slovensku
ISCP monitoruje a analyzuje úroveň miezd zamestnancov a jej štruktúru v podrobných členeniach, a to podľa zamestnaní (SK ISCO-08), pohlavia, veku, vzdelania, kvalifikácie a ďalších charakteristík zamestnancov a zamestnávateľských organizácií (ako napr. odvetvie ekonomickej činnosti, právna forma, druh vlastníctva a pod.). Realizátorom tohto systému a zároveň jedného z najrozsiahlejších štatistických zisťovaní v Slovenskej republike je výskumno-štatistická a poradensko-konzultačná spoločnosť Trexima Bratislava, ktorá už od roku 1992 prináša nové prístupy do oblasti analýzy dát.
Prejdi nižšie po hlavnej stránke a nájdeš podrobný tabuľkový prehľad priemerných miezd na Slovensku podľa jednotlivých vybraných zamestnaní.
Posledná aktualizácia: júl 2026
8677 spravodajských jednotiek
Report spracováva reálne dáta za vyše milión zamestnancov
Priemerná mesačná hrubá mzda (PMHM) je podľa metodiky ISCP vypočítaná z celkovej zúčtovanej mzdy a reálne odpracovaných hodín zamestnancov, vrátane nadčasov. Spôsob výpočtu bol mimoriadne dôležitý element najmä v čase lockdownu spôsobeného koronakrízou, a je teda jedným z faktorov postupného medziročného nárastu PMHM, na rozdiel od spôsobu výpočtu cez priemerný evidenčný počet zamestnancov využívaného ŠÚ SR.
Výberový súbor ISCP bol vytvorený zo základného súboru prostredníctvom skupinového stratifikovaného náhodného výberu bez opakovania, s nerovnakými pravdepodobnosťami, pričom stratifikačnými kritériami boli odvetvie, región a veľkosť organizácie
Unikátny rozsah zbieraných údajov
15 ukazovateľov za organizáciu a 58 ukazovateľov za každého zamestnanca s pokrytím hospodárstva SR približne 50 % všetkých zamestnancov v SR.
Reálne dáta
Realizácia zisťovania a publikovanie ukazovateľov podľa reálneho miesta výkonu práce (nie len podľa centrály organizácie), vo vyčerpávajúcej štruktúre mzdy a až na úroveň podskupiny, resp. jednotky zamestnania (klasifikácie SK ISCO-08)
Spoľahlivé a verejne dostupné štatistiky
Úzka súčinnosť a odborná prepojenosť so Sekciou práce MPSVR SR a Sekciou
sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR zaručuje vysokú relevantnosť, objektívnosť, presnosť, spoľahlivosť, včasnosť, koherentnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých výstupov ISCP, ako aj ich širokú dostupnosť pre používateľov.
Aktuálny vývoj miezd na Slovensku
Pozrite si aktuálne dáta za prvý kvartál roku 2026
Priemerná mesačná hrubá mzda dosiahla v 1. štvrťroku 2026 hodnotu 1 870 EUR za mesiac a každý druhý zamestnanec zarobil viac ako 1 571 EUR za mesiac (medián). Podiel mediánu na priemernej mzde dosiahol hodnotu 84,02 %. Menej ako priemernú mzdu poberalo v sledovanom období 58,29 % zamestnancov. V porovnaní s minulým rokom ich podiel klesol o 0,97 p. b.. V súčasnom období teda poberal väčší podiel zamestnancov podpriemernú mzdu
Hodnota priemernej mesačnej hrubej mzdy sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2025 zvýšila o 5,84 %.
Najvyšší nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy zaznamenali zamestnanci pracujúci v odvetví vzdelávanie (13,1 %), so základným vzdelaním (10,72 %), v organizáciách s 50 – 99 zamestnancami (8,66 %), v Prešovskom kraji (8,64 %), vo veku 55 – 59 rokov (6,83 %), pracovníci v službách a obchode (6,62 %), Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (6,5 %) a ženy (7,79 %). Všetky odvetvia zaznamenali nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy, avšak najnižší medziročný nárast bol v 1. štvrťroku 2026 v odvetviach zákonodarcovia, riadiaci pracovníci s medziročným nárastom len 0,52 % a technici a odborní pracovníci a špecialisti nárastom 1,76 %, respektíve 4,59 %. Oproti minulému obdobiu nastal takmer identický nárast na každej mzdovej úrovni. Medziročné nárasty sa pohybujú v rozmedzí 7,03 % u mediánu, cez 6,38 % u 3. kvartilu, 10,9 % u 1. decilu, 8,38 % u 1. kvartilu až po 4,87 % u 9. decilu.
Ženy zarábajú menej ako muži
V prvom štvrťroku 2026 priemerná hrubá mesačná mzda žien dosiahla 1 709 EUR. Medziročne ich mzda vzrástla o približne 7,8 %.V porovnaní so mzdou mužov, ktorí mesačne zarobili 2 039 EUR bola nižšia o viac ako 330 EUR. Viac výpovedným ukazovateľom očisteným od extrémov je mediánová hrubá mesačná mzda. Mediánová mzda mužov dosiahla 1 687 EUR, čo bolo o 6 % viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Medián žien bol na úrovni 1 477 EUR s 8,88 %-ným medziročným nárastom. Najlepšie zarábajúci boli zamestnanci pracujúci v Bratislavskom kraji s priemernou hrubou mesačnou mzdou 2 348 EUR. Muži tu zarábali 2 598 EUR a ženy 2 106 EUR mesačne. Ďalším krajom s najvyššími zárobkami mužov (1 927 EUR) bol Žilinský kraj. Ženy dosiahli druhú najvyššiu mzdu v Košickom kraji so mzdou 1 656 EUR.
Zamestnaniami, v ktorých je aj vzhľadom na počet zamestnancov dominancia mužov, sú už dlhodobo tesári a stavební stolári, ktorí zarábali priemerne 1 530 EUR, murári a podobní pracovníci so zárobkom 1 351 EUR a ďalej so zárobkom 964 EUR sú to pomocní pracovníci na stavbách budov. Ženy naopak prevládajú najmä v zdravotníckych a vzdelávacích zamestnaniach. Najväčší podiel žien má zamestnanie špecialisti v pôrodníctve, kde zamestnankyne dosiahli priemernú hrubú mesačnú mzdu 2 415 EUR. Na druhom mieste boli učitelia v predškolských zariadeniach s priemernou mesačnou mzdou u žien 1 634 EUR.
Zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním zarábali mesačne v priemere o 1 036 EUR viac ako zamestnanci so stredoškolským vzdelaním
V sledovanom období malo 68 % zamestnancov najvyššie dosiahnuté stredoškolské vzdelanie a 29 % malo vysokoškolské vzdelanie. Výška priemernej mesačnej hrubej mzdy bola priamo úmerná stupňu vzdelania. Hrubá mesačná mzda zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním bola v priemere o 1036 EUR vyššia ako u zamestnancov so stredoškolským vzdelaním. Najvyššie mesačné hrubé mzdy, ako aj najväčší rozdiel medzi mzdami stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov zaznamenal Bratislavský kraj, kde stredoškolsky vzdelaní zamestnanci poberali mzdu na úrovni 2 004 EUR, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním zarábali o 1 266 EUR viac na úrovni 3 270 EUR. Bolo možné pozorovať rozdiel aj v priemernej nástupnej mesačnej mzde zamestnancov. Zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním počas prvých 3 mesiacov po nástupe do zamestnania zarábali v priemere mesačne o 472 EUR viac ako ich kolegovia so stredoškolským vzdelaním.
Z hľadiska odvetvovej štruktúry, zamestnanci so stredoškolským vzdelaním najlepšie zarábali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (v priemere 2 399 EUR mesačne), vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci najvyššiu mzdu poberali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (v priemere 3 693 EUR mesačne). Výrazne vyššie mzdy mali
zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním aj v odvetví zábava a rekreácia, kde mesačne zarábali v priemere o 1 051 EUR viac ako zamestnanci so stredoškolským vzdelaním.
Priemerné mzdy na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 podľa zamestnaní
Koľko v priemere zarobia policajti, zdravotné sestry, právnici, upratovačky, či manažéri v jednotlivých oblastiach? Prinášame vám podrobný prehľad aktuálnych priemerných miezd podľa vybraných zamestnaní. Ešte viac výpovedným ukazovateľom očisteným od extrémov je mediánová hrubá mesačná mzda. V tabuľke získate prehľad aj o jednotlivých zložkách hrubej mesačnej mzdy (základná mzda, príplatky, prémie a odmeny).
Ďalšie aktuality zo sveta práce
Projekt Skillsight ukazuje, aké zručnosti sú na trhu práce najžiadanejšie v reálnom čase
SkillSight je analytický nástroj, ktorý pomocou umelej inteligencie, strojového učenia a spracovania veľkého množstva dát sleduje, aké zručnosti zamestnávatelia reálne požadujú. Neanalyzuje iba názvy pracovných pozícií. Zameriava sa na to, čo je v pracovných ponukách často skryté – konkrétne schopnosti, znalosti a kompetencie.
Pre školy to znamená lepšie pochopenie toho, aké zručnosti budú absolventi potrebovať. Pre firmy znamená možnosť lepšie plánovať nábor a rozvoj zamestnancov. Pre verejnú správu poskytuje podklady pre politiky zamestnanosti a celoživotného vzdelávania. A pre jednotlivcov prináša odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok dneška: Do akých zručností sa dnes oplatí investovať svoj čas?
Prečítajte si viac o projekte na tomto odkaze. Projekt SkillSight – Real-time monitor zručností je podporený z Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci Komponentu 17 – Digitálne Slovensko.
